Šedá tvorba Thadeasa Snipa

Zde se soustřeďují různí pouliční umělci města Sigilu a prezentují tu svá expresionistická, dekadentní a avantgardní veledílka.

Moderátor: Sadako

Odpovědět

Môže byť?

Nie
0
Žádná hlasování
Nezaujíma ma ...
0
Žádná hlasování
Môže, ale je to blbosť.
0
Žádná hlasování
Od retarda sa to dalo očakávať ...
2
29%
Môže byť. Nič extra, ale ujde.
1
14%
Áno. Páči sa mi.
4
57%
 
Celkem hlasů: 7

Uživatelský avatar
Yoshi Snipo
Sigilan
Příspěvky: 245
Registrován: 4.10.2005 6:05
Bydliště: Stormrage Barrow Dens
Kontaktovat uživatele:

Šedá tvorba Thadeasa Snipa

Příspěvek od Yoshi Snipo »

Zneúctené mraky boli dosť.
S Vaším dovolením, hodím sem, a budem dohadzovať, svoju tvorbu.
Može byť veselá, može byť smutná, može byť šialená ...
jedno však je isté, no, síce nie, ale je možno abstraktná.

Komentáre prijmem, no nečakajte, že sa nimi budem riadiť. Píšem totiž, ako mi napadne, niekedy nedodržím rým, inokedy je rým strašne voľný ... a podobne. Možno sem hodím aj nedokončené poviedky ... ak ich niekedy dokončím ...

S úctou
Yoshi Tadeas Snipo


Abstraktný začiatok.

Šedá nech je obloha, tmavé nech sú mračná
blesky nech párajú nebo, režú do krvi!
Modrá nech steká voda tisicročná
z rán čierneho pekla nad nami.

Preblesklo mysľou zo sto hromov,
zvoní na koniec praskot zvonov,
lámu sa bradlá, čo veky stáli,
krútňava berie, čiernej sa darí.

Chaos mieša chronosa, buchla hlava
nápor poryvov vzlykov vetra,
zrovná so zemov smrť tá pravá
nádeje dávno stratenej sa otvára!

{<blabotanie>(
Sheren tav eseth varna ken duna ve,
sent alna vedus inavia, rigoda sna
ilnua shavia trivertirum navave,
krus nadaren sudus trikirerasna!

Shera vadeh keehn tav signera daro,
sent aluna velune tallah nu da,
kcest mir vada nu daro nu veradora,
ilnavua serkerea ptolemnh na ...
)</blabotanie>}

Z cista, z tmy, desiva ryha svetla
purpur z ciernych, zamat pretla
stuha z diery, farby biedy, zmetok
vo vychre udalosti, vrah odvietok.

Z coho vietor duni na skaly?
Z duse duni za dnami dravymi,
z mrazov utrob kolmi hnanymi
z osialu zily praskly, vreli.

Predruval sa nekonecne, rany vsade, z ust pena.
Dusa cista? Na framforce, ako papier, roztratena ...
Ako hmla, ako dusa cloveka, navzdy zatratena,
famfary zneju na pocest smrti, tak otvaraj ramena!

Dodať niečo? Asi nič, kritika nech prúdi.
Aj tak láska nejestvuje a ľudia su zmrdi!

/*poznámka: nemám ani úzkosť a ani depresiu, a budem radšej, keď tam dáte to, čo si skutočne myslíte, mám rád, keď viem, na čom som*/
End of hope! - End of love! - End of time, the rest is silence! ~ Nightwish
Uživatelský avatar
Yoshi Snipo
Sigilan
Příspěvky: 245
Registrován: 4.10.2005 6:05
Bydliště: Stormrage Barrow Dens
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Yoshi Snipo »

Sorrow Land

Failure in the system
reached for the past,
created this mayhem
for eternity to last.

This passion's coffin,
our last rest.
There shall remain nothing,
cause we'd failed this test.

Oh, bring the sounds of arch arctic breeze alive,
don' let the dreamers escape,
sieze them with iron, forbid them to die!
DOWN WITH THE KINGDOM!


Voices echoing in mind,
our creators are lost,
their carcasses left behind ...
Devil now is our host.

Faces face the failure,
noone left to guide,
surprised are thee?
No, we can't hide.

Tear drops tearing the soul apart, fading like cloth,
our world cursed again,
there can be only one, we never can have both.
DOWN WITH THE KINGDOM!


No army can withstand,
damage that is caused,
even the time's sand,
its battle forever lost.

Oh, bring the breze alive,
our only hope,
in ignorance to dive,
those to survive? Nope!

Pierced is my mind, ravaged like world,
watching all fade away ...
Brave hearts? Late, already sold ...
DOWN WITH OUR KINGDOM!


*/*/*/*/*/*/*/*/*/*

Bude lepšie, padnú mrazy,
pojdeš peši cez tie časy,
mladá krv, ju tu zem pije,
Každý Nikoho nezabije,
udržujte líniu čistú,
tá krv, to je pre nacistu,
neposielaj deti chadom,
deti stŕpnu, krehnú s ľadom.
Triafate sa do srdiečka,
bolia šipy, krehnú decka,
zima kryje aj tú dušu,
už nebude z celku - kusu,
čriepky duše poskladané,
rozbité padnú jednej dáme,
rozbila ich ona, vázu krehkú,
duša bez reality, fantáziu ma ťažkú.
Zo storočia nevybočia,
spália celok, kusy zničia.
Divy hnilé kaličenie,
pre seba samé besnenie.
Hudba v hlave - chaos - bordel,
zapisal na tom ortieľ,
bežia chodbou, lesom, hájom,
letným dňom a zimným krajom,
duša puká, páli zášť,
Phanthasia! To je moj plášt!
End of hope! - End of love! - End of time, the rest is silence! ~ Nightwish
Uživatelský avatar
Yoshi Snipo
Sigilan
Příspěvky: 245
Registrován: 4.10.2005 6:05
Bydliště: Stormrage Barrow Dens
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Yoshi Snipo »

AbEc3dA

Anomálie náhliacich sa liet,
Belzebubom odletel im svet,
Čisými rukami svetlo zažali,
Dažďovými kvapkami nebo obliali,
Ešte stále tam stoja s vlahou,
Frustrované zo sveta stavom,
Graciózne rúčky vytočené,
Hranaté lýca vypadnuté,
Istota im vzala život,
Jasným svitom slabých driemot,
Klasickým švihom lístia,
Listovala v knihách mysle,
Mnohým ako z hlávok tŕstia,
Náklonnosť ku času zmizne,
Ostali tam takto sami,
Prosté ako brázdy v dlani.
Rozoklané sú jazyky,
Spálené sú telá,
Trochu chýba vlaha,
Už tu viac nebdela.
Vietor stíchol nad tým
Xrabrým večným pokusom,
Yliana z vôd stvorená,
Zaplatila osudovým omylom.



moja staršia tvorba
táto tvorba má niekoľko rokov, ale je zaujímavá ... tak ju sem dávam
mám ju všetku zapísanú vo svojom zošite, je tam toho dosť, písal som ju v mojom "najplodnejšiom" (zatiaľ) období. Bohužiaľ. Vyznačuje s a istým pesimizmom.



Boží Hnev

Čo pozeráš, biedny človeče,
či nevieš, čo deje sa vo svete?

Prosím Vás, lásku dajte nám,
veď však ešte nieje stratená.
Lásku? Ľudia dobrí sú!
Veď ani úsmev neznesú!
Zlí robili dobré skutky!
... a dobrí zasa zlé.
Pracovité sú ich ruky!
Myšlienky však mdlé!
Robia, čo im sily stačia!
Iným napriek, všetko ničia!
O zvery sa starajú!
Po tom ako ich zmordujú!


Zradcovia!
Vidia len zlato, dobrotu nie!
Oni umrú za to,
tak môj ortieľ znie!


Nechaj nás, Bože, žiť,
ľudí tak nemožno súdiť!
Možno robíme chycy zlé,
no nám treba pomôcť, zomrieť nie!

Lásku, prosím, dajte nám,
a uvidíte sám,
že ľudia znajú radosť,
ochotu, pomoc a inú cnosť.

Tvoja teória by bola dobrá,
no bohužiaľ jenu chybu ona má.
Lásku všetku ľudia dostali,
aj tá sa im strašne máli!
Viac lásky im dať nemôžem,
ja im inak už nepomôžem.

Nie ja, to oni zvolili si cestu,
i keď vedeli, že smrť im pôjde za nevestu.
Sami sa odhodlali zničiť tento svet,
oni sú s tým spokojný, inej cesty niet!


Keď nás čaká záhuba ...
...nemôžme sa vrátiť?
Žiaľ už ste prihlboko,
nastal vám čas platiť.


Ako sme mohli lásku stratiť?
Ako sme mohli toľko ľudí zabiť?
Ako sme sa mohli do vojny vrátiť,
a nokdy vojnu neukončiť?

Rozumieš môjmu rozhodnutiu?
Buď to spravím ja, alebo vy.
No nedôjde k činom zabudnutiu,
Opakovať chyby vaše nik nieje povinný!


Ako sa Boh rozhodne, tak aj spraví,
kto má z toho rozum zdravý?
Ako môže človek normálnym byť,
keď sa snaží všetko vyhubiť?
End of hope! - End of love! - End of time, the rest is silence! ~ Nightwish
Uživatelský avatar
Yoshi Snipo
Sigilan
Příspěvky: 245
Registrován: 4.10.2005 6:05
Bydliště: Stormrage Barrow Dens
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Yoshi Snipo »

XAOS

Predhovor:
Xaos je príbeh, ktorý stále píšem a upravujem. Píšem ho dosť pomaly, keďže sa často vraciam k už napísanému a to zdokonaľujem. Raz som si povedal, že by nebolo na škodu hodiť to sem. Vaše názory ohľadom čo upraviž a ako to upraviť si budem všímať, takže sa nebojte mi ich napísať do príslušného threadu. Ďakujem.




[pozn. autora: Pridana prva cast! ]

Xaos I


Sedela pri ohníčku, a nožom si otvárala staré rany. Izba bola tmavá, pričom jediným zdrojom svetla, okrem matného obloka, bola malá pahreba uprostred izby, na ktorej pomaličky dohorieval klát bukového dreva.
„Čo robíš?“ do miestnosti vošiel malými dvermi uprostred steny Tma a pozoroval ju, jako narába z nožom. Čoskoro si uvedomil čo sa deje, nahrnul sa k nej a obklopil ju.
„Šibe ti?!“ pokúsil sa jej vytrhnúť nôž z rúk, „Prestaň, ale už aj!“ absolútne ticho lomcovalo izbicou.
Ona spustila škrek. Škrek taký nadprirodzený a ostrý, že Tma o krok
ustúpil.
„Dosť bolo!“ vyjadril sa takým spôsobom, až jej hlas celkom zanikol, hoci ešte stále kričala a odháňala ho. Obklopil ju ešte raz a v tme nehal zmiznúť nožík. Potom ustúpil. Pozerala naňho, jako keby ju bol práve zbil za to, čo neurobila. Zbadal jej pohľad a tma akoby zmäkla.
„Schválne,“ oproboval, „aký to malo význam?“ vyzdvyhol k nej zmučenú otázku ...
Ona bola ticho. Sklopila oči a začala tichúčko vzlykať. Tma ju potichúčky objal mäkúčko, jako len môže niekto objať niekoho, koho miluje, a rozvzlykal sa s ňou.


Xaos II

Tieň vstúpil do miestnosti - rozľahlej izbe s bledomodrastými stenami, čiernou mramorovou podlahou a krištáľovo modrým priehľadným stropom. Bola chladná. Tieň sa pomaličky rozrástol na tmu ale zahlcoval iba kúsok priestoru - to zo zdvorilosti.
Miestnosť bola pomerne zaprataná a prítulná ... takým tým svojím ľadovým spôsobom. Bolo v nej zopár stoličiek, knihovnička plná kníh a zvitkov a niekoľko stolov, väčšinou drevených a zaprataných ďalšimi knihami, bylinkami, zvitkami, mapami, a boh vie čím všetkým. Bol tam aj jeden stôl z ľadu, na ktrom sa povaľovali rôzne magické pomôcky, ako napríklad priehľadné krčiažky plné rôznofarebných práškov a esencií, magické krištáľe a misky rôznych tvarov a veľkostí. Tmu zaujal najmä zelený prach, ktorý vyzeral byť akýsi rozmazaný, ako by ani neexistoval; a vedľa neho tmavomodrý prach, zvíjajúci a meniaci sa ako more.

"Vitaj!" ozval sa hlas z jednej pohodlnej stoličky pristavenej za jedným dreveným stolom v jednom rohu izby. Hlas patril niekomu, alebo lepšie povedané niečomu, lebo to určite nebol človek. Okrem toho, že postavu mal ako človek, aj tvár mal určite ako človek (len ako väčšina mágov si ju obostrel kúzlom, takže bola nezreteľná), ba pohyboval a rozprával ako človek, len dojem kazili "krídla". Keby to boli také tie operené biele (alebo čierne) krídla aké mávajú anieli ... no neboli to ani blanité krídla končiace pazúrmi aké mávaju démoni. Tie krídla ... vyrastali akoby z chrbta, no nebolo vidieť kde, a boli ... divné. Pre Tmu ani nie, on si už dávno zvykol, ale pre človeka by to mohlo byť nanajvýš divné. Oni boli totiž na každej strane asi štyri, boli šedé a mohli by byť kostené, nebyť toho, že mali prierez striešky. Boli ako také štyry železné dlhé úzke striešky zakončené špicom, a ak sa neaké ohlo, tak sa ohlo v neviditeľnom kĺbe. Šedý goliot. Možno nemal silu a nesmrteľnosť bieleho alebo čierneho goliota, zato však dokázal žiť naplno vo dne aj v noci.

"Ďakujem za privítanie." ozval sa Tma.
"Čomu vďačím za tvoju návštevu?" pýtal sa mág.
"Ále, vraj sa chystá dáka bitka."
"Ahá, áno, už si spomínam. Pamätáš sa na hrdinov?"
"Hmmm ... nie?"
Mág sa zarazil. Tma sa prívetivo usmial.
"Ah, áno, prepáč ... zabudol som," ospravedlňoval sa mág, "Hrdinovia z celej ríše, či úž veľkí alebo malí, si pripravujú zbroj a zbrane. okolo 2 000 veteránov s kúzelnými mečmi a brnením sa postaví proti desiatim miliónom obyčajných vojakov."
"Päť tisíc mužov na jedného." Tma sucho konštatoval, "Na ktorej strane si ty."
"Bojovať sa bude v pevnosti Thril'Grind. Ja som samozrejme spolu s Plameňom, Hrudou a Éterom na strane hrdinov, čiže budeme v pevnosti."
"A Archaeon?" Tma podvihol oboč... ehm, povedzme, že keby mal Tma viditeľné obočie, tak by ním podvihol.
"Štyry krát hádaj ..." odpovedal mág znudene.
"To je blbé. Plameň, Hruda, Éter a Ľad - ty, budete bojovať proti arcimágovi Archaeonovi a desiatim miliónom vojakov. Ak porazíte Archaeona, čo by nemal byť až taký moc veľký problém, tak ako poznám Plameňa, štvrťku vojakov bude treba zoškrabávať, ako zasa poznám Étera, tak ďalšia štvrťka vojakov bude porozhadzovaná po svete, a ty zo svojej štvrťky narobíš snehuliakov. Ešte šťastie, že Hruda tých svojích aspoň decentne pochová."
"Hehehe, decentne ..." Ľad a Tma sa rozosmiali.
"Inač čo si chcel odo mňa?" po veselej chvýľke sa Tma opýtal mága.
"Ten tvoj pobehaj ti to nespomenul?" udivene sa pýtal Ľad ešte stále s úsmevom na perách.
"Po tom, čo si mu krídlom odsekol pracku ťa nerád spomína ..." povedal Tma trochu kritickým tónom.
"Bol drzý, moc drzý. Napríklad ty si ukážkovo slušný. On keby sa správal aspoň z polovice tak ako ty, tak by som krídlami ani nepohol." bránil sa Ľad s trochu previnilým úškrnom.
"No, to máš pravdu." priznal Tma, "On je vážne ukážkovo drzý ... pre zmenu ... ale je veľmi spoťahlivý."
"Budiž. Ja len som sa ťa chcel opýtať, či by si nám, prosím, trošku nepomohol. Veď vieš, tým svojím tmavým, temným a prázdnym spôsobom." poprosil mág.
"Dobre, ale iba trochu. Chcem sa na tom kochať, nie pracovať." uškrnul sa Tma.
"Každá troška padne vhod." mág sa usmial.
End of hope! - End of love! - End of time, the rest is silence! ~ Nightwish
Uživatelský avatar
Yoshi Snipo
Sigilan
Příspěvky: 245
Registrován: 4.10.2005 6:05
Bydliště: Stormrage Barrow Dens
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Yoshi Snipo »

Xaos III


Podzemná jaskyňa. Teplo tečúcej magmy, rozpaľujúcej kamene dobiela. Chodby uberajúce sa popod hory ako sieť tunelov, v ktorých svietia iba plody zeme. Silná žena s pleťou čokoládovej farby a postavou trpaslíka, odetá v hnedej koženej veste a nohaviciach, ťažkajúca kováčske kladivo. Magma tichúčko tiekla vo svojom koryte a vrhala svetlo na drahokamy a žily rôznych kovov, ktoré sa v jaskyni nachádzali. Žena chvíľu obracala ťažké kladivo v rukách a udrela ním po zbroji na nákove. Spŕška iskričiek osvetlila strieborno-zlatú ťažkú zbroj, ktorá bola ukutá tak majstrovsky a krásne, že by oproti nej vybledla aj prezdobená zbroj kráľov aj veľmi pevná zbroj Crusaderov. Ešte raz pozrela na zbroj, rukami jemne po nej prešla, snažiac sa nahmatať hociakú nedokonalosť. Jemne vyklepkala aragonitový plátik v strede a odložila kladivo.

Zbroj bola akurát na jej postavu. Bola pevná, striebristá so zlatým tepaním a pásmi karihu, bielostrieborného ľahkého no pevného kovu. Plecné chrániče boli dva obrovské červené drahokamy vsadené do strieborného agranitu - kovu, ktorý bol pevný a pomerne ľahko tvarovateľný - ktorý ďalej prechádzal do karihovej polkružnice, uzatvárajúcej túto nádheru. Na nohy bola v kúte pripravená zbroj priam ušitá z karihových a agranitových vlákien a plátov striebra a zlata. Pri nich bol pár poloplatinových-polokarihových topánok podšitých kožou a agranitom s plátmi striebra a červeného skla.

Žena si pomaly navliekala karihovo-agranitovú košeľu a očividne spokojná kontrolovala svoju prácu. Potom si navliekla legíny, topánky a hrudný plát, ktorý pred chvíľou dokončila. Na hlavu si nasadila úchvatnú prilbu zo zlata a plátom z červeného skla na vrchu a rukavice z karihových a agranitových vlákien.

Hruda bola skoro pripravená ísť do bitky. Chýbala už len jedna vec. V tme driemala zbraň, ktorá patrila zemi. Vydala sa pokoriť majstrovstvo a krásu svojej zbroje zbraňou, ltorá bola priamo spätá so svojím živlom. Pomaly prešla cez obrovské podzemné sály, z ktorých boli niektoré hlinené, iné zasa mramorové a vykladané drahými kameňmi, a niektoré sály boli zo skla. Zastavila sa v poslednej kruhovej miestnosti z bieleho a čierneho mramoru a červeným krištáľom uprostred. Podišla ku krištáľu a zaspievala hlbokým dunivým hlasom pieseň.

Dumnahy den trova naah. <Dunely>
Sem klang en klung tu drahv. <Tu>
Dumnahy dust ding durraah. <Duniaci>
Turnahyl kuzk tav derahv. <Nech>

Drahokam spriehľadnel a v jeho strede zažiarilo obojručné červeno-zlaté kladivo s čierným poriskom. Legendárne kladivo zeme, Durr'den.

Čierne porisko bolo symbolom úrodnej pôdy a zároveň znakom čierných hlbín zeme. Boli na ňom vytepané znaky, ktoré ani Hruda nepoznala, a ťahali sa od jedného konca zbrane po druhý.
Hlava Kladiva vyzerala ako červený kváder na rôznych miestach poobaľovaný zlatom a červeným kovom, ktorý akoby vyžaroval samotné teplo zeme, pričom jeden koniec drahokamu bol zaostrený a prechádzal do zlata až karihu, ktoré prechádzali do ostrej špičky.

Hruda opatrne vzala Kladivo a pripásala si ho na chrbát. Krištáľ sa vrátil do pôvodného stavu. Žena pomaličky odišla z miestnosti a vrátila sa k nákove.
"Ti to trvalo ..." z magmy vyšľahol Plameň v červeno-zlatej horiacej róbe a karmínových topánkach, obšívaných zlatom, končiacich sa zakrútenou špičkou. Prezeral si Hrudu s trochu závistlivým pohľadom. Plameň bol vysoký a štíhly, mal červené vlasy, ktoré sa mu jednostaj ťahali dohora ako keby mu horeli, a bledú pokožku, nechty na prstoch mal čierné a dlhé. Levitoval nad páliacou magmou a vyzeral ako Ifrít, ba aj za pásom mal horiaci meč. Efekt mu kazilo iba to, že to bol človek.

"To v tom chceš čarovať?" dodal Plameň trochu posmešne.
"Áno. A teba, ak si nedáš pozor, prebije prvý šíp." vrátila mu to Hruda so zjavným nezáujmom na tvári. Na plamennú povahu Plameňa si už dávno zvykla.
"Len sa mi ty o mňa neboj," rozohrial sa Plameň, "a švihni si trochu, všetci ťa tam už čakáme a teba nikde," a po cvíli ticha dodal bonzáckym hlasom: "Éter si z teba uťahujé ..."
"Ten si uťahuje z kadekoho, a určite si teraz uťahuje z teba, že si išiel za mňou ako keby si išiel za mamičkou." pousmiala sa Hruda, lebo vedela, že trafila do čierneho. Plameň očervenel, aj keď to nebolo moc vidieť kôli tým plameňom, čo ho obklopovali, zamrmlal iba čosi o tom, že sa treba poponáhľať, a zmizol v plameňoch.

Hruda zaťapkala rukami a povedala pár dunivých slov. Zo zeme sa pred ňou zhmotnila príšera z hliny, veľká ako drak, so štyrmi nohami, na ktorých sa leskli červené rubínové pazúry. V strede hlavy mala jedno rubínové oko. Hruda vysadla na príšeru, a tá sa rozbehla po sálach a vycválala z jaskyne, uháňajúc smerom k pevnosti.


{ PROSIM POZOR
Chránené Autorským zákonom SR, Zákon 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
zákon nájdete na http://jaspi.justice.gov.sk (mozzila a opera nefunguje, odporuca sa cez IE)
}
End of hope! - End of love! - End of time, the rest is silence! ~ Nightwish
Odpovědět

Zpět na „Lazzova akademie bujné rozladěnosti“