Tak si niečo prihodím aj ja...
Flamengo- Kuře v hodinkách
Som Manituovi vďačný, že som aj napriek mojej podvedomej ignorácií československej tvorby na tento skvost narazil... Aranžersky bohatý a pestrý jazzrock, inteligentné texty a nádherná, 'zaprášená' atmosféra... Jedno zo skutočne mála čs. albumov, ktoré má u mňa v rozvrhu isté miesto- a zrovna v tomto prípade už z prvých dotykov tuším, že ten čas bude stráveny inteligentne...
Rush- 2112
Nebudem prvý ani posledný, kto sa nevyhne porovnaniu s albumom s podobnou štruktúrou (t.j. jedna polovica albumu- jedna circa dvadsaťminútová skladba, druhá relatívne klasicky)-
Atom Heart Mother od Pink Floydu... No, a porovnanie gigantických skladieb- rushovskej Overture a floydovskej AHM vyznieva pre Rush dosť nepriaznivo. Zatiaľčo pri AHM vďaka orchestru a experimentmi s nemuzíkalnými zvukmi (tečúca voda a tak) mali PF úžasné a prakticky neobmedzené kreatívne možnosti a podarilo sa im vytvoriť impozantné veľdielo, ktoré si napriek svojej experimentálnosti udržuje poslúchateľnost a určitú umeleckú hodnotu (čo je samo o sebe úspech), Overture je klasický hardrock (aj keď progresívny)- čo je na plochu dvadsiatich minút pomerne málo. Nie že by to bola vyložene nudná skladba, ale nie je na nej nič špeciálneho (čo dĺžka asi evokuje). To druhá polovica, 'pesničkovejšia', plná zaujímavých a osviežujúcich gitarových motívoch, je už lepšia- obzvlášť nežná Tears je nádherná...

Ako, Rush je určite pozoruhodná kapela, rukopis muzikantov a Leeov falzet (aj keď zrovna práve on nie je mojou šálkou kávy) špecifický a určite im ešte dám šancu, ale na to, aby som len uvažoval o rozšírení súkromnej zbierky bohov, sa budú musieť ešte sakra zapotiť...