Nedokážem si pomôcť, ale stále mám ten debilný pocit nádeje, že by to so spomínanou slečnou mohlo vyjsť. Vyšlo totiž najavo, že momentálne je sama (moje predpoklady boli teda chybné), som podľa nej super zlatý chalan, ktorých je už vážne málo... moje pesimistické reči zakaždým vyvracala milými slovami... ubezpečila ma, že keby som mal nejaké problémy či bolo by mi smutno, vždy tu pre mňa bude...
Na jej narodeniny som jej kúpil bonboniéru (moje originálne nápady som už vyčerpal). Tradičné okúňanie, no napokon to prijala.
Je na mňa strašne milá. Vždy sa usmeje, zakýva, porozpráva... znova som do toho padol... ach jaj, ja sa z toho asi nikdy nedostanem. Korunu tomu nasadil spolužiak, keď mi povedal, že mám šancu tak 1:100000. A to tiež v ďalekej budúcnosti. Zrejme má aj pravdu, ale myslím, že si to mohol odpustiť.
), inhed se jej chápu - nemají chybu 
)
