Preklady z World of Warcraftu
Napsal: 8.3.2006 15:45
Bohuzial iba do Slovenciny
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jittersov dokončený denník: (20 strán)
(Jittersov denník rozpráva o prekliatí Dusného Lesa [Duskwood - skôr Ponurný Les ale ...])
(Duskwood - Dusný les, Lakeshire - Jazerné mesto, Sven = Sven Yorgen, Darkshire = som neprekladal, teoreticky by to bolo "Tmavé Mesto" )
PG:1
Hrôzu, ktorú prežívam týchto niekoľko uplynulých týždňov, už ledva zvládam. Mám pocit, že ak zapíšem, čo som videl, tak ma to nejako upokojí. Tak som to urobil. A je to jediné upokojenie, ktoré mám v týchto planých dňoch.
PG:2
Začal som hľadať pôvod prekliatia Kosáka v Rolands Doom. Pred tým, ako som hľadal Kosák, sa hrôzy tohto miesta zdali tak krotké, ako tie v Údolí Northshire.
Ale akonáhle som zbadal polovičku z Kosáka vyčnievajúceho z tej kopy lomového kameňa v bani a, ja prekliaty, som ho odtiaľ vyslobodil, Rolands Doom sa stala miestom odpornej smrti!
PG:3
Akonáhle bol Kosák voľný, prišli si po nás odvšadiaľ. Vyškrabali sa z ukrytých jám pod našimi nohami a padali na nás z tichých škvŕn nad našimi hlavami. Polovica mužov padla pri tých prvých minútach paniky. Ostatný, vrátane mňa, sme sa snažili utiecť. Ako som utekal, videl som mnohých mojich bratov, ako boli trhaný a driapaný, počul som toľko vreskotu, ktorý zrazu prestal alebo sa zadúšal až stíchol úplne.
PG:4
Už môžem iba hádať, prečo som prežil tú noc. Vždy som bol obozretný, vždy dosť rýchli na to, aby som uskočil skôr, ako cvaknú čeľuste. Kvôli tomuto ma tak aj prezývajú. Takže možno to bol iba ten zmysel pre opatrnosť, ktorý ma zachránil ...
Alebo to mohol byť ten Kosák, ktorý som vytiahol z tej kopy. Ten Kosák sám o sebe ma zachrániť nemohol, lebo som ho stratil počas toho šialeného utekania, alebo ak som to bol ja, kto priviedol Worgenov do Dusného Lesa, tak oni mi možno urobili vzácnu láskavosť. Nech sú prekliaty.
PG:5
Po tom, čo som prežil útek z Rolands Doom, som sa skryl vo vnútri stodoly, vlastnenej mužom menom Sven. V stodole som strávil zopár dní, ale taký strach ostal vo mne, že som sa nikdy nezoznámil so Svenom a jeho rodinou. Ale podľa toho, čo som videl z mojej skrýše, som vedel, že títo farmári sú dosť decentný ľudia. Myslím si, že keby som bol vystúpil z utajenia, tak by ma boli prijali medzi seba, ale dôverovať niekomu je pre mňa vec ťažká. Po tom šoku v bani o to ťažšia.
Tak som ostal schovaný.
PG:6
<ostatok knihy je čistý>
//tu končí starý Jittersov denník, dole je jeho pokračovanie.//
// Prosím, pošlite mi niekto screennutú 6. stranu z jeho journalu, tá mi chýba!//
PG:7
Možno že som odsúdený iba svedčiť o udalosti, ktorú som ukoval pre Dusný Les. Možno je to môj osud sa prizerať, ako sa Worgeni driapu do týchto končín, škvrniac ich ešte viac svojou hlúposťou.
Ak to vskutku je môj osud, tak je dvojitý, lebo Worgeni niesu jediná moc, ktorá sa chopila Dusného Lesa – démoni z Vetrosmrtného Priechodu sa tiež podelili o zem.
To je ale ďalšia kapitola môjho príbehu, a ja sa modlím, aby to bola posledná.
PG:8
Po tom, čo som prežil útek z Rolands Doom, som sa skryl vo vnútri stodoly, vlastnenej mužom menom Sven. V stodole som strávil zopár dní, ale taký strach ostal vo mne, že som sa nikdy nezoznámil so Svenom a jeho rodinou. Ale podľa toho, čo som videl z mojej skrýše, som vedel, že títo farmári sú dosť decentný ľudia. Myslím si, že keby som bol vystúpil z utajenia, tak by ma boli prijali medzi seba, ale dôverovať niekomu je pre mňa vec ťažká. Po tom šoku v bani o to ťažšia.
Tak som ostal schovaný. A to mi zachránilo život.
PG:9
Niekoľko dní po mojom príchode do stodoly, Sven odišiel z farmy do Darkshire, Pobozkal svoju ženu a usmial sa na svoje deti, a sľúbil, že sa čoskoro vráti s hračkami a sladkosťami. Úbohý človiečik. To bolo posledný krát, kedy videl svoju rodinu nedokaličenú.
Aspoň sa rozlúčili šťastne, a aspoň že jeho žena umrela ako prvá, a bola oslobodená od pohľadu na jatky jej detí. Ale takáto malá pocta pre mňa nič neznamená. Videl som, čo sa stalo a už navždy ma to bude prenasledovať v mojich snoch.
PG:10
Trasie sa mi ruka, ako si spomínam na detaily tej noci, keď Sven bol preč a jeho rodina odsúdená, aby čelila Čiernym Jazdcom sama. Znova vo mne hlodá ľútosť, lebo ja som tam bol, a mohol som sa postaviť tým diablom z Vetrosmrtného Priechodu. Ale to je hlúpa ľútosť. Je to to isté, čo zožiera každého, čo prežil tragédiu. Viem, že keby som bol opustil moju skrýšu, tiež by som bol zabitý, moje telo by bolo rozpárané a roztrhané a roznesené po priestore až tak, že by ma ani vlastná mať nespoznala.
PG: 11
Ale, aj keď viem, že som nemohol urobiť nič pre zastavenie odporného vraha, stále vo mne vrie ľútosť: ja som priviedol Čierných Jazdcov na Svenovú Farmu. Objavil som Kosu, čim som nielen vypustil Worgenov na Dusný Les, ale aj stiahol Jazdcov z Vetrosmrtného Priechodu.
Viem to, lebo predtým, ako začali masaker, položili Svenovej žene, ktorá si blízko pri sebe držala deti, jednu otázku, čím jej dali istotu o blízkej smrti.
PG:12
„Elunin Kosák“ zaškriekal jeden z Jazdcov zvukom drsným a príkrim, akoby ste škreli sekeru o kameň, a prvé slovo – Elune – zakrákalo, ako keby sa zadúšalo zvukom.
Strach ma zvieral, keď som počúval ten hlas, aj kvôli tomu strašnému zvuku, aj kvôli ... vedel som o Kosáku, o ktorom Jazdec hovoril. Musí to byť tá istá prekliata vec, ktorú som vyrval z kamenia v Rolands Doom pred pár dňami. To bola tá vec, ktorú Čierny Jazdci hľadali!
A to bola tá vec, ktorá zabila Svenovu rodinu.
PG:13
Nikdy som sa nedozvedel meno Svenovej ženy, keďže bola stále volaná svojím mužom a deťmi ako „najdrahšia“, „miláčik“ a „mama“, kiež by som ho vedel. Som jediná žijúca spomienka jej skutku v ten deň, a hoci bola iba farmárova žena, nikdy som nevidel niekoho konať tak odvážne.
Samozrejme, že nevedela o Kosáku, ale hneď, ako zistila, že ho Jazdci hľadajú, si v hlave v momente sformovala plán.
A bol smelý a chytrý, škoda, že nefungoval.
PG:14
„Kosák?“ povedala pokojne, „Samozrejme, že viem, kde je, kto by to tu nemohol vedieť,“ pozrela sa na Jazdcov s dôvernými očami. Ja by som bol prisahal, že hovorí pravdu, keby som ju sám nevedel, ona totiž nemala možnosť sa o Kosáku nijak dozvedieť.
Jej taktika sa oplatila. Ten istý Jazdec, ktorý vyslovil otázku, trochu nahol svoju hlavu smerom k nej a zaškriekal, „Kde?“
„Dovediem vás k nej, všetkých,“ povedala a ja som zbadal, ako jej v očiach blikla iskierka nádeje.
PG:15
„Ale je to ďaleko, a moje deti nás budú spomaľovať. Musíme ich tu nechať.“
Jej trik bol jednoduchý, ale práve jednoduché triky majú najväčšiu nádej na úspech. Ak by to fungovalo, odviedla by Jazdcov ďaleko od farmy. Ona by bola stratená, ale jej deti by boli v bezpečí. Fungovali by to, keby Jazdci uverili jej milosrdným lžiam.
Hoci som nikdy nebol študentom Svetla, zúrivo som sa modlil za Svenovu ženu, ako tam stála medzi tými hroznými Jazdcami.
„Prosím,“ modlil som sa, „Nech jej uveria...“
PG:16
Stáli, akoby zmrazený, a ona oplácala ich pohľady s kľudom. Vtedy sa jeden z Jazdcov pozrel hore, ako keby počul vzdialené volanie. Vytiahol zo svojho odevu malý drahokam a nazrel doňho. Potom začal gestikulovať s tou hračkou smerom k Svenovej žene. Svetlo vyliezlo z Jazdca a putovalo smerom k žene, pričom sa tvarovalo do krutej, bielej ruky. Zazerala do svetla, neustúpila ani o krok, ale videl som za jej maskou istoty neistotu. Keď ju ruka dosiahla, oblepila svoje prsty okolo hlavy.
Stlačila.
PG:17
Svenova žena stuhla ako doska, jej oči sa rozšírili, a hoci jej pery ustrnuli vo výkriku, nevydala však žiaden zvuk. Po pár momentoch mučenia ju ruka pustila, pričom padla na kolená. Jazdec, ktorý držal hračku, sa vzpriamil vo svojom sedle a vydral sa z neho mocný hlas.
„Táto žena klame!“ zaznel hlas, ktorý ma máta v snoch, „Ona nevidela Kosák!“
PG:18
Po tomto sa Jazdcove plecia jemne spustili, ako keby z neho uletela duša. A potom, starým škriekajúcim hlasom, akým sa už raz ozval, vyslovil tieto, posledné, slová:
„Lord povedal. Zabite ich.“
PG:19
Už nemôžem opísať, čo sa stalo potom. Mám v tom jasno, ale ani tak to moja naničhodná duša nemôže dať na papier veci, ktoré sa diali tých niekoľko nasledujúcich krutých minút.
Môžem iba napísať, že Svenova rodina bola zabitá, a čoskoro nato sa Sven vrátil k tejto príšernej scéne smrti. Bol v takom žiali, že som sa bál ukázať sa mu. A ja som bol tak vystrašený, že ma nájde. Utiekol som z môjho úkrytu v stodole. Neviem, kde je momentálne Sven, ale modlím sa, aby raz našiel kľud.
PG:20
Po tomto som sa niekoľko týždňov pohyboval z miesta na miesto, nezbaviac sa strachu z Jazdcov. Teraz som v opustenom meste na Havrainom Kopci, a samozrejme sa schovávam, ako vždy. Nedokážem čeliť ani jednej sile, ktorú použili na Svenovu ženu, a viem, že ešte stále prehľadávajú celý Dusný Les. Ten Kosák je mi ukradnutý, a ja za to vďačím Svetlu, lebo viem, že keby som ho býval mal, bol by som býval nájdený. Aj teraz cítim v mojom srdci, že ma nájdu skôr, či neskôr.
Som tak unavený.
(Z originálu Jitters Completed Journal)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Príbeh o Morganovi Ladimorovi
(Raven Hill - Havraní Vŕšok, Lightbringer = Svetlonosič [znie to krajšie ako doslovný preklad: Svetloprinášač, aspoň myslím])
PG:1
Morgan Ladimore bol veľký a vznešený rytier, ktorý bránil nevinných, chudobných a biedných. Mnoho rokov usilovne pracoval na okolitých zemiach Azerothu. Pomáhal trpiacim a súdil zločincov.
V lete osemnásteho roku jeho života sa oženil s mladou dievkou, ktorá sa volala Lys. Boli do seba veľmi zamilovaný a nakoniec spolu mali tri deti. syna a dve dcéry.
Morgan mal 32 rokov, keď v Lordaerone vypukla
PG:2
vojna. Morgan bol zavolaný aby bojoval po boku legendárneho paladina Uthera Svetlonosiča proti orkom a nemŕtvym. Svoju ženu a deti nechal v bezpečí domova a odišiel do vojny.
Roky ubiehali a vojna sa vliekla, a Morgan sa stal svedkom mnohých hrozných udalostí, vrátane rozpustenia Paladinov Striebornej Ruky, smrti Uthera a šírenia pliagy. Jediná vec, ktorá ho uchránila pred šialenstvom bola myšlienka, že sa
PG:3
jedného dňa vráti k svojej žene a deťom.
Morgan sa nakoniec vrátil späť domov, ale nič nebolo tak ako si to pamätal. Kedysi svieži les sa stal skazeným a spätým s nemŕtvymi a inými temnými silami. Všade boli zničené domce a farmy, a cintorín poblízku Havranieho Vŕšku sa rozkladal na väčšine priestoru. Šokovaný a zdivený Morgan sa nakoniec dostal ku svojmu domu, ale našiel ho zničený, pričom netušil, do čoho upadol jeho domov, vybral sa
PG:4
k dedine, aby našiel odpovede a, ako dúfal, aj ženu a deti.
Morgan sa spytoval všade, či nevideli jeho rodinu, ale nik mu nevedel odpovedať. Kňaz v Darkshire, ako sa tá dedina volá aj teraz, povedal, že by mal skúsiť prezrieť náhroby na cintoríne pri Havraniom Vŕšku. Morgan odmietol uveriť, že jeho rodina umrela, a pokračoval v prehľadávaní každej farmy a každého domu v Dusnom Lese, ale bezvýsledne.
Morgan cválal z Darkshire do neďalekého Jazerného mesta, mysliac si, že možno jeho rodina rodina utiekla. Na ceste
PG:5
tam sa rozhodol, proti svojmu lepšiemu rozhodnutiu ( to urobi volovinu, vážne - pozn. prekl. ) , aby sa zastavil na cintoríne pri Havraniom Vŕšku. Morhgan strávil hodiny chodením medzi náhrobnými kameňmi. Rozoznal mená mnohých ľudí, ktorých poznal, a bol čoraz viac a viac zničený. Zrazu ich tam uvidel. malý, hrubý pozemok medzi mnohými s tromi malými náhrobnými kameňmi. Pocit hrôzy sa nim prelial, ako sa približoval.Morgan oprášil z najpoprednejšieho z nich prach, aby odhalil meno na ňom. Jednoducho vytesané slová na kameni vyslovili
PG:6
jeho najhoršiu predtuchu:
Lys Ladimorová
Milovaná Žena a Matka
Morganov strach sa zmenil na des, a potom na žiaľ, a padol na kolená plačúc. Hodiny hľadel na ten jeden náhrobok, žobrúc chladný kameň o odpustenie a súkal omluvy. Potom, o niekoľko hodín neskôr, sa v ňom niečo zlomilo a začalo mu šibať. Vytiahol svoj meč z pošvy a začal udierať do náhrobkov revúc od zúrivosti. Zaslepený zbesilosťou švihal a sekal divoko. Pritiahol na seba pozornosť
PG:7
troch správcov cintorína. Ako sa ho snažili skrotiť, začal upierať svoju pozornosť na nich, vrhajúc vinu na nevinných správcov, po čom ich všetkých zabil.
Neskôr, keď sa spamätal zo zúrivosti, uvedomenie sa mu vplazilo do mysle, a videl svoj krvavý meč vnorený do hrude jedného zo správcov. Privedený na pokraj svojimi emóciami si odpásal svoj vreckový nožík a vrazil si ho do srdca.
Telo Morgana Ladimora a tri tela jeho obetí boli nájdené
PG:8
Na druhý deň. Bol bez ceremónie rýchlo pochovaný do narýchlo vykopanej hrobky na okraji cintorína, lebo Morgan spáchal vraždu na nevinných, spáchal niečo, čo bolo úplne proti jeho viere a povahe, a kvôli žiaľu, ktorý v sebe držal kvôli neschopnosti zachrániť svoju rodinu už nemohol zomrieť pokojnou smrťou, ale žil ďalej ako jeden z nepokojných mrtvých.
Iba pár dní po tom bol jeho hrob narušený a jeho telo nebolo nájdené. Bytosť, ktorou sa Morgan stal,
PG:9
putuje Dusným Lesom, zožieraná žiaľom nad stratou svojej ženy a detí a nenávisťou k sebe. Mor’Ladim, ako sa teraz nazval, sa potuluje Dusným Lesom s nezmyselnou pomstou a nenávisťou, a vie sa o ňom, že spáchal nevyberavé vraždy.
(Pozn. k príbehu: prežila jedna z jeho dcér, odišla do Jazerného mesta, neskôr sa vrátila a pripojila sa k nočnej hliadke)
(z originálu The Story of Morgan Ladimore)[/u]
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jittersov dokončený denník: (20 strán)
(Jittersov denník rozpráva o prekliatí Dusného Lesa [Duskwood - skôr Ponurný Les ale ...])
(Duskwood - Dusný les, Lakeshire - Jazerné mesto, Sven = Sven Yorgen, Darkshire = som neprekladal, teoreticky by to bolo "Tmavé Mesto" )
PG:1
Hrôzu, ktorú prežívam týchto niekoľko uplynulých týždňov, už ledva zvládam. Mám pocit, že ak zapíšem, čo som videl, tak ma to nejako upokojí. Tak som to urobil. A je to jediné upokojenie, ktoré mám v týchto planých dňoch.
PG:2
Začal som hľadať pôvod prekliatia Kosáka v Rolands Doom. Pred tým, ako som hľadal Kosák, sa hrôzy tohto miesta zdali tak krotké, ako tie v Údolí Northshire.
Ale akonáhle som zbadal polovičku z Kosáka vyčnievajúceho z tej kopy lomového kameňa v bani a, ja prekliaty, som ho odtiaľ vyslobodil, Rolands Doom sa stala miestom odpornej smrti!
PG:3
Akonáhle bol Kosák voľný, prišli si po nás odvšadiaľ. Vyškrabali sa z ukrytých jám pod našimi nohami a padali na nás z tichých škvŕn nad našimi hlavami. Polovica mužov padla pri tých prvých minútach paniky. Ostatný, vrátane mňa, sme sa snažili utiecť. Ako som utekal, videl som mnohých mojich bratov, ako boli trhaný a driapaný, počul som toľko vreskotu, ktorý zrazu prestal alebo sa zadúšal až stíchol úplne.
PG:4
Už môžem iba hádať, prečo som prežil tú noc. Vždy som bol obozretný, vždy dosť rýchli na to, aby som uskočil skôr, ako cvaknú čeľuste. Kvôli tomuto ma tak aj prezývajú. Takže možno to bol iba ten zmysel pre opatrnosť, ktorý ma zachránil ...
Alebo to mohol byť ten Kosák, ktorý som vytiahol z tej kopy. Ten Kosák sám o sebe ma zachrániť nemohol, lebo som ho stratil počas toho šialeného utekania, alebo ak som to bol ja, kto priviedol Worgenov do Dusného Lesa, tak oni mi možno urobili vzácnu láskavosť. Nech sú prekliaty.
PG:5
Po tom, čo som prežil útek z Rolands Doom, som sa skryl vo vnútri stodoly, vlastnenej mužom menom Sven. V stodole som strávil zopár dní, ale taký strach ostal vo mne, že som sa nikdy nezoznámil so Svenom a jeho rodinou. Ale podľa toho, čo som videl z mojej skrýše, som vedel, že títo farmári sú dosť decentný ľudia. Myslím si, že keby som bol vystúpil z utajenia, tak by ma boli prijali medzi seba, ale dôverovať niekomu je pre mňa vec ťažká. Po tom šoku v bani o to ťažšia.
Tak som ostal schovaný.
PG:6
<ostatok knihy je čistý>
//tu končí starý Jittersov denník, dole je jeho pokračovanie.//
// Prosím, pošlite mi niekto screennutú 6. stranu z jeho journalu, tá mi chýba!//
PG:7
Možno že som odsúdený iba svedčiť o udalosti, ktorú som ukoval pre Dusný Les. Možno je to môj osud sa prizerať, ako sa Worgeni driapu do týchto končín, škvrniac ich ešte viac svojou hlúposťou.
Ak to vskutku je môj osud, tak je dvojitý, lebo Worgeni niesu jediná moc, ktorá sa chopila Dusného Lesa – démoni z Vetrosmrtného Priechodu sa tiež podelili o zem.
To je ale ďalšia kapitola môjho príbehu, a ja sa modlím, aby to bola posledná.
PG:8
Po tom, čo som prežil útek z Rolands Doom, som sa skryl vo vnútri stodoly, vlastnenej mužom menom Sven. V stodole som strávil zopár dní, ale taký strach ostal vo mne, že som sa nikdy nezoznámil so Svenom a jeho rodinou. Ale podľa toho, čo som videl z mojej skrýše, som vedel, že títo farmári sú dosť decentný ľudia. Myslím si, že keby som bol vystúpil z utajenia, tak by ma boli prijali medzi seba, ale dôverovať niekomu je pre mňa vec ťažká. Po tom šoku v bani o to ťažšia.
Tak som ostal schovaný. A to mi zachránilo život.
PG:9
Niekoľko dní po mojom príchode do stodoly, Sven odišiel z farmy do Darkshire, Pobozkal svoju ženu a usmial sa na svoje deti, a sľúbil, že sa čoskoro vráti s hračkami a sladkosťami. Úbohý človiečik. To bolo posledný krát, kedy videl svoju rodinu nedokaličenú.
Aspoň sa rozlúčili šťastne, a aspoň že jeho žena umrela ako prvá, a bola oslobodená od pohľadu na jatky jej detí. Ale takáto malá pocta pre mňa nič neznamená. Videl som, čo sa stalo a už navždy ma to bude prenasledovať v mojich snoch.
PG:10
Trasie sa mi ruka, ako si spomínam na detaily tej noci, keď Sven bol preč a jeho rodina odsúdená, aby čelila Čiernym Jazdcom sama. Znova vo mne hlodá ľútosť, lebo ja som tam bol, a mohol som sa postaviť tým diablom z Vetrosmrtného Priechodu. Ale to je hlúpa ľútosť. Je to to isté, čo zožiera každého, čo prežil tragédiu. Viem, že keby som bol opustil moju skrýšu, tiež by som bol zabitý, moje telo by bolo rozpárané a roztrhané a roznesené po priestore až tak, že by ma ani vlastná mať nespoznala.
PG: 11
Ale, aj keď viem, že som nemohol urobiť nič pre zastavenie odporného vraha, stále vo mne vrie ľútosť: ja som priviedol Čierných Jazdcov na Svenovú Farmu. Objavil som Kosu, čim som nielen vypustil Worgenov na Dusný Les, ale aj stiahol Jazdcov z Vetrosmrtného Priechodu.
Viem to, lebo predtým, ako začali masaker, položili Svenovej žene, ktorá si blízko pri sebe držala deti, jednu otázku, čím jej dali istotu o blízkej smrti.
PG:12
„Elunin Kosák“ zaškriekal jeden z Jazdcov zvukom drsným a príkrim, akoby ste škreli sekeru o kameň, a prvé slovo – Elune – zakrákalo, ako keby sa zadúšalo zvukom.
Strach ma zvieral, keď som počúval ten hlas, aj kvôli tomu strašnému zvuku, aj kvôli ... vedel som o Kosáku, o ktorom Jazdec hovoril. Musí to byť tá istá prekliata vec, ktorú som vyrval z kamenia v Rolands Doom pred pár dňami. To bola tá vec, ktorú Čierny Jazdci hľadali!
A to bola tá vec, ktorá zabila Svenovu rodinu.
PG:13
Nikdy som sa nedozvedel meno Svenovej ženy, keďže bola stále volaná svojím mužom a deťmi ako „najdrahšia“, „miláčik“ a „mama“, kiež by som ho vedel. Som jediná žijúca spomienka jej skutku v ten deň, a hoci bola iba farmárova žena, nikdy som nevidel niekoho konať tak odvážne.
Samozrejme, že nevedela o Kosáku, ale hneď, ako zistila, že ho Jazdci hľadajú, si v hlave v momente sformovala plán.
A bol smelý a chytrý, škoda, že nefungoval.
PG:14
„Kosák?“ povedala pokojne, „Samozrejme, že viem, kde je, kto by to tu nemohol vedieť,“ pozrela sa na Jazdcov s dôvernými očami. Ja by som bol prisahal, že hovorí pravdu, keby som ju sám nevedel, ona totiž nemala možnosť sa o Kosáku nijak dozvedieť.
Jej taktika sa oplatila. Ten istý Jazdec, ktorý vyslovil otázku, trochu nahol svoju hlavu smerom k nej a zaškriekal, „Kde?“
„Dovediem vás k nej, všetkých,“ povedala a ja som zbadal, ako jej v očiach blikla iskierka nádeje.
PG:15
„Ale je to ďaleko, a moje deti nás budú spomaľovať. Musíme ich tu nechať.“
Jej trik bol jednoduchý, ale práve jednoduché triky majú najväčšiu nádej na úspech. Ak by to fungovalo, odviedla by Jazdcov ďaleko od farmy. Ona by bola stratená, ale jej deti by boli v bezpečí. Fungovali by to, keby Jazdci uverili jej milosrdným lžiam.
Hoci som nikdy nebol študentom Svetla, zúrivo som sa modlil za Svenovu ženu, ako tam stála medzi tými hroznými Jazdcami.
„Prosím,“ modlil som sa, „Nech jej uveria...“
PG:16
Stáli, akoby zmrazený, a ona oplácala ich pohľady s kľudom. Vtedy sa jeden z Jazdcov pozrel hore, ako keby počul vzdialené volanie. Vytiahol zo svojho odevu malý drahokam a nazrel doňho. Potom začal gestikulovať s tou hračkou smerom k Svenovej žene. Svetlo vyliezlo z Jazdca a putovalo smerom k žene, pričom sa tvarovalo do krutej, bielej ruky. Zazerala do svetla, neustúpila ani o krok, ale videl som za jej maskou istoty neistotu. Keď ju ruka dosiahla, oblepila svoje prsty okolo hlavy.
Stlačila.
PG:17
Svenova žena stuhla ako doska, jej oči sa rozšírili, a hoci jej pery ustrnuli vo výkriku, nevydala však žiaden zvuk. Po pár momentoch mučenia ju ruka pustila, pričom padla na kolená. Jazdec, ktorý držal hračku, sa vzpriamil vo svojom sedle a vydral sa z neho mocný hlas.
„Táto žena klame!“ zaznel hlas, ktorý ma máta v snoch, „Ona nevidela Kosák!“
PG:18
Po tomto sa Jazdcove plecia jemne spustili, ako keby z neho uletela duša. A potom, starým škriekajúcim hlasom, akým sa už raz ozval, vyslovil tieto, posledné, slová:
„Lord povedal. Zabite ich.“
PG:19
Už nemôžem opísať, čo sa stalo potom. Mám v tom jasno, ale ani tak to moja naničhodná duša nemôže dať na papier veci, ktoré sa diali tých niekoľko nasledujúcich krutých minút.
Môžem iba napísať, že Svenova rodina bola zabitá, a čoskoro nato sa Sven vrátil k tejto príšernej scéne smrti. Bol v takom žiali, že som sa bál ukázať sa mu. A ja som bol tak vystrašený, že ma nájde. Utiekol som z môjho úkrytu v stodole. Neviem, kde je momentálne Sven, ale modlím sa, aby raz našiel kľud.
PG:20
Po tomto som sa niekoľko týždňov pohyboval z miesta na miesto, nezbaviac sa strachu z Jazdcov. Teraz som v opustenom meste na Havrainom Kopci, a samozrejme sa schovávam, ako vždy. Nedokážem čeliť ani jednej sile, ktorú použili na Svenovu ženu, a viem, že ešte stále prehľadávajú celý Dusný Les. Ten Kosák je mi ukradnutý, a ja za to vďačím Svetlu, lebo viem, že keby som ho býval mal, bol by som býval nájdený. Aj teraz cítim v mojom srdci, že ma nájdu skôr, či neskôr.
Som tak unavený.
(Z originálu Jitters Completed Journal)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Príbeh o Morganovi Ladimorovi
(Raven Hill - Havraní Vŕšok, Lightbringer = Svetlonosič [znie to krajšie ako doslovný preklad: Svetloprinášač, aspoň myslím])
PG:1
Morgan Ladimore bol veľký a vznešený rytier, ktorý bránil nevinných, chudobných a biedných. Mnoho rokov usilovne pracoval na okolitých zemiach Azerothu. Pomáhal trpiacim a súdil zločincov.
V lete osemnásteho roku jeho života sa oženil s mladou dievkou, ktorá sa volala Lys. Boli do seba veľmi zamilovaný a nakoniec spolu mali tri deti. syna a dve dcéry.
Morgan mal 32 rokov, keď v Lordaerone vypukla
PG:2
vojna. Morgan bol zavolaný aby bojoval po boku legendárneho paladina Uthera Svetlonosiča proti orkom a nemŕtvym. Svoju ženu a deti nechal v bezpečí domova a odišiel do vojny.
Roky ubiehali a vojna sa vliekla, a Morgan sa stal svedkom mnohých hrozných udalostí, vrátane rozpustenia Paladinov Striebornej Ruky, smrti Uthera a šírenia pliagy. Jediná vec, ktorá ho uchránila pred šialenstvom bola myšlienka, že sa
PG:3
jedného dňa vráti k svojej žene a deťom.
Morgan sa nakoniec vrátil späť domov, ale nič nebolo tak ako si to pamätal. Kedysi svieži les sa stal skazeným a spätým s nemŕtvymi a inými temnými silami. Všade boli zničené domce a farmy, a cintorín poblízku Havranieho Vŕšku sa rozkladal na väčšine priestoru. Šokovaný a zdivený Morgan sa nakoniec dostal ku svojmu domu, ale našiel ho zničený, pričom netušil, do čoho upadol jeho domov, vybral sa
PG:4
k dedine, aby našiel odpovede a, ako dúfal, aj ženu a deti.
Morgan sa spytoval všade, či nevideli jeho rodinu, ale nik mu nevedel odpovedať. Kňaz v Darkshire, ako sa tá dedina volá aj teraz, povedal, že by mal skúsiť prezrieť náhroby na cintoríne pri Havraniom Vŕšku. Morgan odmietol uveriť, že jeho rodina umrela, a pokračoval v prehľadávaní každej farmy a každého domu v Dusnom Lese, ale bezvýsledne.
Morgan cválal z Darkshire do neďalekého Jazerného mesta, mysliac si, že možno jeho rodina rodina utiekla. Na ceste
PG:5
tam sa rozhodol, proti svojmu lepšiemu rozhodnutiu ( to urobi volovinu, vážne - pozn. prekl. ) , aby sa zastavil na cintoríne pri Havraniom Vŕšku. Morhgan strávil hodiny chodením medzi náhrobnými kameňmi. Rozoznal mená mnohých ľudí, ktorých poznal, a bol čoraz viac a viac zničený. Zrazu ich tam uvidel. malý, hrubý pozemok medzi mnohými s tromi malými náhrobnými kameňmi. Pocit hrôzy sa nim prelial, ako sa približoval.Morgan oprášil z najpoprednejšieho z nich prach, aby odhalil meno na ňom. Jednoducho vytesané slová na kameni vyslovili
PG:6
jeho najhoršiu predtuchu:
Lys Ladimorová
Milovaná Žena a Matka
Morganov strach sa zmenil na des, a potom na žiaľ, a padol na kolená plačúc. Hodiny hľadel na ten jeden náhrobok, žobrúc chladný kameň o odpustenie a súkal omluvy. Potom, o niekoľko hodín neskôr, sa v ňom niečo zlomilo a začalo mu šibať. Vytiahol svoj meč z pošvy a začal udierať do náhrobkov revúc od zúrivosti. Zaslepený zbesilosťou švihal a sekal divoko. Pritiahol na seba pozornosť
PG:7
troch správcov cintorína. Ako sa ho snažili skrotiť, začal upierať svoju pozornosť na nich, vrhajúc vinu na nevinných správcov, po čom ich všetkých zabil.
Neskôr, keď sa spamätal zo zúrivosti, uvedomenie sa mu vplazilo do mysle, a videl svoj krvavý meč vnorený do hrude jedného zo správcov. Privedený na pokraj svojimi emóciami si odpásal svoj vreckový nožík a vrazil si ho do srdca.
Telo Morgana Ladimora a tri tela jeho obetí boli nájdené
PG:8
Na druhý deň. Bol bez ceremónie rýchlo pochovaný do narýchlo vykopanej hrobky na okraji cintorína, lebo Morgan spáchal vraždu na nevinných, spáchal niečo, čo bolo úplne proti jeho viere a povahe, a kvôli žiaľu, ktorý v sebe držal kvôli neschopnosti zachrániť svoju rodinu už nemohol zomrieť pokojnou smrťou, ale žil ďalej ako jeden z nepokojných mrtvých.
Iba pár dní po tom bol jeho hrob narušený a jeho telo nebolo nájdené. Bytosť, ktorou sa Morgan stal,
PG:9
putuje Dusným Lesom, zožieraná žiaľom nad stratou svojej ženy a detí a nenávisťou k sebe. Mor’Ladim, ako sa teraz nazval, sa potuluje Dusným Lesom s nezmyselnou pomstou a nenávisťou, a vie sa o ňom, že spáchal nevyberavé vraždy.
(Pozn. k príbehu: prežila jedna z jeho dcér, odišla do Jazerného mesta, neskôr sa vrátila a pripojila sa k nočnej hliadke)
(z originálu The Story of Morgan Ladimore)[/u]