Leonidasove cestopisy

[Yoshi Snipo]

Nasiel som spisy z ineho sveta, volali sa Leonidasove cestopisy, tak som si myslel, ze by vas to mohlo zaujimat,
Ak nieco komentujem >>> // komentar //

Tak ma napadlo, na konci knihy je kratucky opis od neakeho krityka: Leonidas je letonec (v knihe sa uvadza, ze su to neaky levi, leopardi ci ini ludia), vraj je zasneny cestovatel a kleptoman //asi subjektyvny postoj//, rad sa zahrava so slabymi kuzelkami, ale ma zakliaty mec. Nosi obojrucny mec vyrobeny skriatkami, ostry a silny, ktory zmrazuje protivnikov. Ten mec si nazval Frost Hope //mraziva nadej ... za originalne :/ - pozn. Yoshi//. Ma kopu zbytocnosti a hlavu plnu mapiek a najme zmyslu pre orientaciu (v najhlbsej jaskyni uprostred noci je schopny vam ukazat sever //ani ja som najprv neveril//). Bol znamy tym, ze byval pozvany kralmi a panovnikmi, aby co najlepsie zmapoval ich kralovstvo (Zatial co dedulovia sa boja ist do huor, a mladici nevydrzia dlhu pochoden)

Cast .1

Brehy Soulshierimu

Moj prvy vylet za dobrodruzstvom zacal prave na lodi, vybral som sa z Dorah-Na-Balh -u cestou na sever, kedze krajiny Wardut-Thailu som uz zmapoval, ostal na rade sever, lepsie povedane severne cipy mori, ktore este patrili Spojenej Zemi
// v poznamkach sa pise, ze sa jedna o cosi ako je napr nato alebo EU ... aspon tak dako sa tomu da pochopit, skvor to nato -pozn. Yoshi//
Lod ma stala pomerne vela penazi, ale to nebolo vazne nic, co by som si nemohol dovolit, napokon mal som kopu batoziny (knihy, alchymisticka sada, ciste pradlo ...) cize kapitan nebol 2x nadseny, par zlatych alôe rozhodne jeho naladu zlepsilo. Cesta trvala asi dva tyzdne, a to fukal priaznivy vietor. Plavili sme sa popri dlhemu pobreziu, Jerg-Kal -skych ostrovoch a Mak-Rug-Kal -ach (kal bol vraj v domorodom jazyku trolov suostrovie), potom uhanany vetrom sme rozrazali vlny Severneho Mora a napokon Juzneho Ladomora.

Zacal zrazu blbnut na lodi kompas, ako sme postupovali zacinal sa triast coraz viac a napokon sa prudko zvrtol o 30 stupnov a kormidelnik mal co robit, aby udrzal kurz (mne ten kurz pre zmenu teraz nesedel) Zacala sa mensia snehova prehanka a zhorsila viditelnost. Namornici stiahni plachty a lod sa pomalicky necujne klzala po belasych oblakoch vznasajuceho sa snehu, ktory zakryval vyhlad na vodnu hladinu. Vsetci na palube otrcali usi a pulili oci (jedno sa zacalo kotulat po dlazke, Jednooky John mal jedno oko z krystalu, a prave si vo vypulil). Zastonal vetrik. Sneh padal do oci.

"PRASK!" zaznel strasny ston trupu lode. "KRYHA!!!" zvolal ktorysi namornik. Lod zrazu zastala. Zopar namornikov neudrzalo rovnovahu a padli na dlazku. Polovica z tych, co ostali hore, sa pustila vnohy do podpalubia. "Co sa deje?" domahal sa vysvetlenia kapitan. "Kryha, prerazila pal - uf - palubu a ..." pribehol zadychcany namornik, "... a urobila dieru do trupu kus pod ponor, pane." "Sme moc tazky," skonstatoval kapitan, vyhadzte delove gule, a vsetko co nepotrebujeme!"

Rozkaz sa plnil okamzite, polka vyhadzovala gule (ja tiez) a druha nylievala vedra a zbavovala sa vody, ktora pretekala cez pomerne malu dieru dnu (velka asi ako delova gula, nedarilo sa ju zatlct, tak vyhadzovali veci, ponor sa zdvyhol, ale este stale nie dost, diera stale bola pod ponorom, hoci uz iba z polovice)

"Vyhadzali sme vsetko, co prakticky nepotrebujeme!" zvolal namornik.
"Voda tecie?"
"Bohuzial ano, pane!"
Postavil som sa k okraju lode, dieru z tohto uhla nebolo vidiet. Zrazu som videl, ako namornici vlacia MOJE veci. Otvoril som usta, a vtom kapitan lode, ktory sa mimochodom neviemkedy presunul za mna, s pohladom plnom lutosti do mna posotil. Nestihol som sa nicoho zachytit, a zrazu som padal spolu so svojimi vecami (bolo toho asi pol tony) do modreho blankytu podo mnou.

...


Ako tak clovek (ehm, letonec) pada dolu hlavou do pekneho modreho
a mraziveho pekla tam dole, ani sa mu nechce verit, ze to pod nim
je hlbocina. Kedze je ina trajektoria padajuceho tela, ktore niekto
posotil a inu trajektoriu maju vyhodene truhly, tak sa da ocakavat,
ze aj dopady nebudu rovnake. Vsetko sa pritom uhralo tak rychlo.
Naraz som sa ocitol v ladovej vode s 30 kilovim brnenim na sebe
a 7 kilovim mecom na chrbte. S tym sa neda plavat. Hladina sa vzda-
lova. Prve, co som si vsimol, bol utes, popri ktorom som plaval (topil sa).
Silny zraz, ktory ukazoval okoliu, co je este pevnina a co je uz more.
Zacal som sa dusit, dochadzal mi kyslik. "Musim sa zbavit toho,
co mam na sebe!" moja prva myslienka. Chytil som capicu a vtom ...

Mal som sa chut plesnut po cele. Pred rokom som si zacaroval capicu ...

Dotkol som sa jemne oboch spicov mojej divnej capice.
Okolo hlavy mi narastla vzduchova bublina a ja som sa mohol nadychnut.
Padal som do hlbky, ale uz som tak nepanikaril. Pokusal som sa prstami zachytit sa steny. Hladka skala, prepadlisko, lad. Nemozne sa vyskriabat na cerstvy vzduch, nad more. Vytiahol som mec a vrazil som ho do skaly (pod vodou to slo strasne tazko). KSSSSTFFF Oci mi isli vypadnut z jamiek ... okolo meca sa vytvorila mraziva vrstva, hruby lad! Oprel som sa, uz som neklesal. Vytiahol som mec plnil si to, co mu kazalo meno(Mraziva Nadej) a vyplnilo dutinu po meci zamrazenou vodou. Vytvoreny stupienok ako bodka na kolmej stene sa vynimal ako modra ziara na sivom podklade. Zaprel som sa, drzalo ma to. Skusil som este raz, a zasadil som uder o cosi vyssie. KSSSSTFFF Zamrazil som si dalsi kusocek vody. KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, nadomnou sa crtala hladina, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, priblizoval som sa, KSSSSTFFF, zmensuje sa bublina! KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, Coskoro hladina! KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, Bublina dosla, posledny nadych! KSSSSTFFF, KSSSSTFFF,BLUB KSSSSTFFF, Uz skoro nevladzem! KSSSSTFFF, KSSSSTFFF, este kusok! KSSSSTFFF, HAAAAAAH GLG, 1. nadych cerstveho ladoveho vzduchu, stveram sa na nieco pevne pod nohami, KGAAAH *zakaslanie* moj druhy nadych, vykaslavam vodu, zacinam zamrzat ... toto som nedomyslel. Kuknem pod seba, do polky pasa voda, stojim na opacnej strane zrazu, stojim na niecom, co pekne prechadza do ostrovceka predo mnou. Zamrzam! *kaslanie* Napad! Mam Napad! Moje kufre a truhlice lezali okolo mna vo vode, otvorim prvu, voda sa nenaliala dnu, truhla je vodotesna, berem vacok. Otvaram ho, hrabem sa v nom, krehnu mi prsty, zamrza brnenie, zamrza oblecenie. Vytahujem prsten, na prsteni troni rubin, jaga sa do cervena. „GRRRRR ZIMA!“ nedbal som na to, ci ma niekto pocuje, uz som temer nerozmyslal, mrzol som, nebol cas. Posuchal som prsten. Teplo. Neuveritelne teplo. Rozlievalo sa mi po tele nadherne teplo, zbroj sa rozmrazovala. Uzasne teplo, bol by som sa modlil za to. V ociach slzy. Krasne prijemne teplo! ... som vo vode! Rychlo som pobral kufre a truhlice, kym kuzlo este nepominulo. Na ostrovceku som preskumal jednu truhlicu. Kvalitne drevo nepresakovalo, vnutro bolo suche. Hrabem sa vo veciach, mnohe flasticky tam lezali. Hojace masti, jedy, protijedy, magicke ohne, drogy (NIKOMU ANI MUK!!!), uskladneny lad, zlata voda, oslepovadlo, elixir sily, ...

Vytiahol som magicky ohnik, urobil som miesto a vytiahol z truhlice este zeleznu misu. Hmla ustupovala. Misu som postavil na zem. Otvoril som flasku. Teplucky ohnik. Teplo prstena vyprsalo. Ostali este dve otazky nezodpovedane: Kde to som? Co teraz? ...


Nedaleko mna sa v hmle crtalo nieco strasne vysoke ...

-------------------------------------------------------------------------------------------

Dalsia cast v priprave. Teste sa ...