na prvý pohľad sa mne aj ostatným môže zdať, že som osoba, ktorá nenávidí stereotypy... a ja si to nepriznám, lebo ich nenávidím tiež... čiže toto prizanie zo mňa nedostanete...
... ale keby sme od toho odhliadli, tak zistíme, že je v mojom živote veľa drobných stereotypov, takých malých zvykov... myslím, že u každého to tak je len si treba pospomínať... keď sa pozrieme ešte hlbšie, tak zistíme, že som osoba veľmi paranoidná... vždy ( ako písal ) Adieu sa aj nechcene a podvedome pozerám do každého kúta, každej škáry do každého skrytého priestoru... keď tak neurobím som vnútorne nepokojný ( ono samozrejme všetko toto je v strašne malom meradle, v skutočnosti to nevzyerá tak, že všade kam vojdem, otvorím všetky skrine apd... sú to také mikroudalosti" ).... keď prejdeme od tejto *vážnej* veci, tak nájdem ďalší zvyk... v každom novom ineriéry, kde som prezerám kúty miestností a strop či náhodou niekde nenájdem pavučinu... áno, väčšina z vás asi vie, že nemám spiderov dvakrát v láske a tak sa pred nimi takto kontrolujem... alebo... no už prezatiaľ stačilo... lebo ma budete mať za blázna
Všetky tieto veci sú takého miniatúrneho rázu a sú zásadne podvedomé a niekedy mi veľmi dlho trvá kým si uvedomím, že som niečo takého spravil, alebo si to ani neuvedomím vôbec...
Adieu: Ohľadne tej úchylnosti... myslím, že sme už dvaja... a bude nás čoraz viacej... a viacej... lebo imho snáď všetci ľudia tootuo úchylkou disponujú... len bu´d o nej verjne nehovoria alebo sa podvedome boja priznať, takže o nej vlastne nevedia ani sami...
